História

55 rokov s deťmi a umením

55. výročie založenia školy je dobrý dôvodom k malej oslave, aj ku krátkej rekapitulácii.
 

55 rokov presahuje aktívny čas jedného človeka strávený v práci – zamestnaní, či povolaní. Nepresahuje však jeho možný aktívny čas žitia a pamäti, kým pred jeho očami sa stihli vystriedať takmer tri generácie – rodičov či prarodičov, detí a vnukov. Tak sa dá ešte dobre oprieť o živé spomienky a pamäť súčasníkov, neopomenúc záznamy kroník a kronikárov.

 

Čo sa z nich dozvedáme:

  • Čo vzniku školy predchádzalo

  • Kedy a za akých okolností škola bola škola založená, kto bol pri jej vzniku.

  • Akými transformáciami prešla, ako sa napríklad menili jej názvy, ale aj miesta jej pôsobiska.

  • Aké starosti a radosti sprevádzali všetky zmeny.

  • Kto ju viedol od začiatku a ktorí riaditelia postupne preberali jej kormidlo.

  • Mená všetkých učiteľov, umeleckých pedagógov, hudobníkov , výtvarníkov, tanečníkov, i dramatikov.

  • Ako prekvitali a niekedy i zanikali jednotlivé odbory.

  • Koľko žiakov prešlo umeleckým vzdelávaním od roku 1960/ 1961 doteraz, koľko absolventov škola vychovala.

  • Ako sme rástli do počtu, aj do pestrosti, určite aj do kvality.

  • Ako sme boli spätí s mestom Liptovský Hrádok, a okolitými obcami. S prostredím, prírodou, oblohou i riekou.

  • Ako sa prejavili zmeny - legislatívy, zriadenia, zriaďovateľov...

  • Každá, aj núdzna doba bola pre školu obohatením, skúsenosťou a posilnením.

 

Riaditelia školy:

Jaroslav Lauko - prvý a dlhoročný riaditeľ od založenia školy až do roku 1991

Alena Laučíková – atmosféra zmien po roku 1989

Oľga Oláhová

Mária Pitoňáková

Alena Brezová

Marián Drábik

Bronislava Majerčíková

Katarína Lauková

Robert Orgován

 

Boli a sú to ľudia, povolaním hudobníci, hudobní pedagógovia, pre ktorých funkcia nebola prestížnou záležitosťou, ale službou. Manažovať a riadiť školu v ktorejkoľvek dobe bolo pre nich isto nie ľahkým poslaním a nie vždy vďačnou úlohou. Každý z nich však nespochybniteľne prispel svojou mierou k napredovaniu školy.

 

Hudobný odbor je jej najstarším odborom. Pevné základy, ktoré položili pedagógovia umeleckému vzdelávaniu v tom čase, sú v mnohých prípadoch studnicou, inšpiráciou, ale hlavne tradíciou,  v ktorej duchu pokračujeme aj dnes. Je úžasné vnoriť sa do histórie a čítať jej začiatky, počúvať tých, ktorí stáli pri vzniku a ktorí s veľkým odhodlaním a zanietenosťou zobrali na svoje ramená zodpovednosť za vznik školy a jej ďalší rozvoj. Podmienky skutočne neboli najpriaznivejšie pre rozvoj umeleckého vzdelávania. Ale odhodlanie, láska k hudbe a veľký záujem študentov dokázali presvedčiť, že má zmysel začať, pokračovať a hlavne ďalej rozvíjať túto prácu. Školský rok 1960/61 začínal s počtom žiakov 81 a tromi pedagógmi. Počas vývoja hudobného odboru vznikli rôzne zoskupenia - akordeónový, husľový a inštrumentálny súbor a detský spevácky zbor. Zúčastňovali sa mnohých koncertných vystúpení a súťaží, z ktorých si doniesli i krásne umiestnenia. Za 55 rokov hudobný odbor vychoval viac ako 700 absolventov a pre mnohých z nich sa hudba stala neoddeliteľnou súčasťou ich osobného, ale i pracovného života.

 

Výtvarný odbor je od svojho staršieho brata – hudobného odboru mladší o päť rokov. Jeho vznik sa datuje školským rokom 1965/1966. Prvé záznamy uvádzajú počet žiakov 39, prvým učiteľom bol akademický maliar Karol Feňveš. Isto by bolo zaujímavé vrátiť sa do tej doby a podmienok, v akých výuka začínala.

Okrem pána Feňveša dali výtvarnému odboru obsah a dušu dve prvé dámy - prvé dámy výtvarnej pedagogiky v našom meste (ako ich s úctou a uznaním nazval niekdajší primátor pán Medvedi) : Mária Ursínyová, a Janka Hatríková Kacianová. Výtvarka je súčasťou školy, je organickou súčasťou mesta, jeho kultúry, je súčasťou života mnohých obyvateľov. Vychovala azda viac ako pol tisícky absolventov, mnohým ovplyvnila životy tak, že výtvarné umenie sa stalo ich bytostnou potrebou.

Naším výstavným priestorom je celé mesto Liptovský Hrádok... A čo svet?! Vedia o nás v portugalskej Evore, českých Lidiciach, ukrajinskom Charkove, macedónskej Bitole, či v poľskej Toruni, ruskej Moskve. Máme priaznivcov a priateľov v Českej Skalici, poznajú nás v Galérii mesta Bratislavy, vystavovali sme svoje diela spolu s  Andy Warholom v Galérii SPP, a participujeme na mnohých výtvarných pedagogických projektoch. Myšlienka projektu Kdo jsme Kto sme, ktorý realizujeme už po šiesty rok spoločne s partnermi z České Skalice, poznávanie, tvorba, priateľstvo, je vlastne našou zvnútornenou misiou.

Opäť sa vraciame k myšlienke, že „výtvarka“ je zapasovaná do života komunity a mesta. Vnímame ju ako niečo samozrejmé – niečo ako „napiť sa čistej vody z pohára“. Niečo tak samozrejmé, ako keď sme ešte pred časom niekoľkokrát denne prechádzali popri maľbách našich detí v podchode ... čo už pre všetkých chodcov a divákov je len prchavou spomienkou, ale pre všetkých tých maličkých a dnes už veľkých autorov zostalo živou skúsenosťou.

 

A ako vznikali, rozkvitali a zanikali ďalšie odbory?

 

Literárno-dramatický odbor datuje svoje začiatky v šk. r. 1993/94, kedy začala externe pôsobiť Ľubica Uličná. Najväčší rozmach práve v tomto odbore začal nástupom pani Renáty Koglovej, pod ktorej vedením tento odbor rozkvitol a žal úspechy nielen u Hrádočanov, ale i na súťažných poliach, kde získali veľa ocenení. V súčasnosti sa tento odbor znova otvoril, čomu sa veľmi tešíme.

 

Tanečný odbor priebežne vznikal a zanikal. V školskom roku 1994/95 nachádzame prvé zmienky o jeho založení. Na vzdelávanie sa využívali priestory malej telocvične ZŠ na ulici J. D. Matejovie. Dnes sa môžeme pochváliť dvoma veľkými tanečnými sálami priamo v Dome kultúry, kde vyučujeme v dvoch oddeleniach - oddelenie klasického a moderného tanca a oddelenie ľudového tanca.

 

A aká je súčasnosť? Vidíme to okolo seba – slov azda ani veľa netreba. Po päťdesiatichtroch rokoch hudobný odbor zanechal budovu na Partizánskej ulici a presťahoval sa do novovytvorených priestorov. Dobrá lokalita, krásne a čisté priestory a hlavne bezpečnosť a dostupnosť zvýšila záujem o štúdium v tomto odbore. V súčasnosti navštevuje hudobný odbor 150 žiakov na rôzne hudobné nástroje. Deti a umenie sa nasťahovali do Domu kultúry. Pribudli tanečné sály a veľká budova ožila detským džavotom, pohybom, ruchom, zvukmi a rozmanitými tónmi... V čase koncertov sa otvárajú dvere sál a pozývajú návštevníkov dovnútra. Žiacke, interné, verejné, tematické, výročné či absolventské koncerty a programy sú prehliadkou všetkého, čo sme sa naučili, pre rodičov i verejnosť.

Výtvarný odbor je loďou s dvestopäťdesiatimi žiakmi a štyrmi pedagógmi. Pribudlo elokované pracovisko v Hybiach.

 

Tanečný odbor sa rozrástol o folklórne oddelenie a v súčasnosti navštevuje tento odbor 165 žiakov.

 

Natíska sa otázka: Ako a či škola ovplyvnila životy našich žiakov, absolventov? Životy ako také, nielen z pohľadu ďalšieho štúdia a výberu povolaní.

 

A ďalšia otázka, otázky, na ktoré denne aj bez ich položenia hľadáme a nachádzame odpovede: Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme?

 

Kam ideme?

 

Verím tomu, že nastupujúce generácie (pedagógov, žiakov a i ch rodičov, všetkých tých, bez ktorých by škola nemohla byť školou – od upratovačiek, až po riaditeľov, po poslancov a vedenie mesta), že nestratia zlatú niť vinúcu sa cez uplynulých 55 rokov.

 

Že hodnoty, ktoré nás obrusovali doteraz, budú spoľahlivým kompasom pre ďalších 55 rokov.

To jej zo srdca želáme.

 

Libuša Vyšná a Bronislava Majerčíková

 

50. VÝROČIE ŠKOLY - pedagógovia a žiaci

Kto u nás učil a kto sa naučil...

viac informácií

50. VÝROČIE ŠKOLY - história - text

Najprv bolo ticho a potom zvuk, svetlo, hudba a tanec všetkých tvarov

viac informácií

50. VÝROČIE ŠKOLY - história - foto

Na starých fotografiách sme spoznali.

viac informácií

Škola prešla výraznou transformáciou od základnej hudobnej školy cez ľudovú školu umenia až po súčasnú základnú umeleckú školu. Jej poslaním nie je len vychovávať dorast pre stredné umelecké školy a členov pre rôzne amatérske i profesionálne telesá, ale hlavnou náplňou činnosťou je budovať širokú základňu všestranne rozvinutých osobností, ktoré budú vychovávať a modelovať nasledujúce generácie.

Základná umelecká škola prešla uvedenou transformáciou roku 1960, kedy po viacročnom želaní rodičov a vtedajšieho ONV v Liptovskom Hrádku zriadili Ľudovú školu umenia.

V riadiacich funkciách sa postupne vystriedali Jaroslav Lauko, Alena Laučíková , Mgr. Oľga Oláhová, Mariá Pitoňáková, Alena Brezová, a súčasný riaditeľ Marián Drábik. Hoci počas skoro päťdesiatich rokov prešla škola rôznymi formálnymi zmenami, podstatu jej existencie tvorila svedomitá a obetavá práca všetkých jej interných a externých pedagógov. Tak ako všetky začiatky, aj tu boli začiatky poznačené mnohými personálnymi i materiálnymi problémami. Najcitlivejším miestom doteraz ostávajú priestorové pod mienky.

Výtvarný odbor

Výtvarný odbor začal svoju činnosť v školskom roku 1965/66. Vznikol prevzatím kurzu výtvarnej výchovy od KaSS Liptovský Hrádok, ktorý viedol akademický maliar Karol Feňveš. Vyučovanie začalo v priestoroch hudobného odboru v budove na Partizánskej ulici pri Váhu s počtom žiakov 39. V záznamoch z tohto školského roku sú uvedení už prví traja absolventi. Nasledujúci rok sa počet žiakov nezmenil. Akad. maliara Karola Feňveša, ktorý položil pre vybudovanie odboru pevné základy, vystriedala Mária Ursínyová. Viedla výtvarný odbor do roku 1971, kedy nastúpila Jana Hatríková. V tej dobe už mal odbor za sebou niekoľko sťahovaní a sídlil v drevenej budove bývalej píly na Ulici J. D. Matejovie.

Každým rokom pribúdalo žiakov, rástol počet absolventov.Mnohí pokračovali v štúdiu súvisiacom s výtvarným umením. V školskom roku 1974/75 boli zriadené detašované triedy vo Východnej a Važci. Vyučovala v nich Katarína Martinková, ktorá vo výtvarnom odbore v Liptovskom Hrádku začala najskôr ako zastupujúca učitľlka počas materskej dovolenky Jany Hatríkovej-Kacianovej. Zostala tu až do zrušenia detašovaných tried v školskom roku 1976177. Vtedy už výtvarka sídlila v rodinnom dome č. 256 asanačnom pásme Prekážky.

Po trojročnom prerušení pedagogickej činnosti, kedy odbor viedla Emília Vavricová (1978/79, 1979/80) a akademický maliar Karol Feňveš (1 980/81 )‘ sa ku svojim žiakom vrátfla Jana Kacianová. V ďalšom roku prišlo sťahovanie do Vily Oľga (dnešného sídla pobočky PKB) na Ulicu SNP.

S rastúcim záujmom o štúdium vznikla potreba prijať ďalšieho pedagóga. V rokoch 1985 -1987 externe vyučovala Dana Sochorová. V septembri 1987 nastúpila na interný úväzok akademická maliarka Erika Šándorová, ktorá pedagogicky pôsobila v Liptovskom Hrádku do roku 1991 . Ešte pred jej príchodom sa výtvarka presťahovala do drevenej montovanej budovy po OÚNZ (terajšie priestory Špeciálnej základnej školy) na Hradnej ulici. Čoskoro sa výtvarníci zasa sťahovali. V poradí deviatykrát.

V podkrovi domu na Hradnej ulici kde dovtedy sídlila miestna knižnica, boli pre výtvarku vyprojektované a zriadené účelové priestory. Po presťahovaní do nich v roku 1990 nastalo v práci odboru oživenie. Zlepšila sa spolupráca s rodičmi, zvýšil sa ich záujem fungovala rada školy

K optimizmu prispeli i noví pedagógovia - Ľubica Uličná a po nej akademický maliar Pavol Petráš, absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe, ktorý viedol výtvarný odbor do augusta 1994. V januári 1994 musel odbor krátky čas využívané priestory uvoľniť. Celá budova podliehala reštitučnému právu. Novým sídlom výtvarného odboru sa stal bývalý rodinný domček v areáli Základnej školy na Hradnej ulici.

Po odchode Pavla Petraša prevzala jeho žiakov Libuša Vyšná. Na externú výpomoc prišla Dana Sochorová v tej dobe absolventka bakalárskeho štúdia maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

V školskom roku 1996/97 vo výtvarnom odbore vyučovali tri učiteľky - Jana Kacianová (vedúca odboru), Libuša Vyšná, Ľubica Kalatová. V tomto zložení pracujú doteraz. Počet žiakov v tej dobi vzrástol na 224. Súbežnému vyučovaniu v troch oddeleniach (triedach) sa prispôsobilo využitie jednotlivých miestností. Našlo sa miesto na vypaľovaciu pec, sušenie a uskladnenie keramiky, zriadil sa textilný kabinet s krosnami vyčlenilo sa miesto pre grafickú dielňu vybavenú grafickým lisom Interiér bol primerane prispôsobený charakteru práce výtvarného odboru a poskytoval možnosť prezentácie vytvorených diel.

V máji 1998 výtvarný odbor opäť musel uvoľniť dovtedy využívané priestory a presťahovat’ sa do priestorov budovy (známej ako bývalá včelárska škola) v súčasnosti patriacej ZŠ J. D. Matejovie. Jedna vyučujúca so svojimi žiakmi zostala v zadnej časti domčeka na Hradnej ulici, ktorú sa základná škola rozhodla nevyužívať a prenechala ju pre potreby nášho odboru. Druhá časť výtvarného odboru s dvomi vyučujúcimi pôsobí v budove včelárky. Stiesnené prostredie neposkytuje pracovné pohodlie. Udržať tvorivú klímu a pohodu pri vyučovaní vyžaduje veľa úsilia a tolerancie od pedagógov, žiakov i rodičov. Napriek týmto pod mienkam záujem o štúdium vo výtvarnom odbore neklesá. V školskom roku 1999/2000 počet žiakov I. a II. stupňa, vrátane prípravného výtvarného štúdia, dosiahol číslo 265. Absolvovalo 21 žiakov prvého stupňa a traja žiaci druhého stupňa.

Hudobný odbor

Začiatky hudobného odboru sú vlastne začiatkami našej školy. Svoju činnosť začal odbory školskom roku 1960/1961, kedy vznikli podmienky pre zriadenie základnej hudobnej školy. Na tento účel bola adaptovaná budova po bývalej vojenskej správe.

Vyučovať začali traja učitelia - Viera Kaliská, Jozef Vrábel, Jaroslav Lauko. Prvým riaditeľom sa stal Jaroslav Lauko, ktorý viedol školu 30 rokov až do odchodu na dôchodok.

Bolo prijatých 82 žiakov. Kúpili sa 2 pianína, 2 akordeóny, 1 husle a veľmi skromne sa vybavili učebne. Škola už od svojho vzniku zápasila so zlými podmienkami na vyučovanie. Po prvom roku pôsobenia školy došlo k zmene názvu z pôvodného Základná hudobná škola na Ľudová škola umenia. Nastúpili dve absolventky konzervatória Helena Hladišová a Emöke Jankovits-Mešterová. Rozšíril sa počet žiakov v klavírnom, husľovom a akordeónovom oddelení. Odvtedy sa škola rok čo rok personálne rozrastala. Štúdium ukončili prví absolventi. Neprekonateľnou prekážkou v prvých rokoch činnosti bolo nájsť vhodné miesto na zorganizovanie verejného, či absolventského koncertu. Situácia sa zlepšila po postavení kultúrneho domu, ktorý sa stal častým miestom konania žiackych koncertov.

V školskom roku 1990/1991 sa názov školy opäť zmenil. Z Ľudovej školy umenia sa stala Základná umelecká škola.